Vyhľadávanie


Kontakt

Salaš U Štefana
Rabčice 419

02945

GPS: N 49.52217 E 19.52523

0910 594061, 0911 740416

E-mail: stefan.turac@orava.sk

 


Denník bačovej ženy

17.05.2023 00:00

17.5.2023 Ovečky máme dve a kobyly už nemáme, teraz máme koňa Miša, s ktorým bude Bača chodiť ťahať drevo do lesa. Je v zácviku, takže jazdiť sa na ňom nedá.Uvidíme, ako sa mu bude dariť, možno neskôr aj jazdenie bude. Syr robíme len občas, z dovezeného mlieka od kamaráta z iného salaša Výrobu vám ukážeme, aj porozprávame, akou cestou sme prešli. 

Je november 2022. Tento rok sme mali zase návštevu vlkov, ta sme urobili rozhodnutie. Nechávame iba dve ovečky, aby ste si mohli vyskúšať dojenie a kúpili sme dve kobylky, aby lúky boli spasené .V súčastnosti nevieme zabezpečiť ochranu stáda tak, aby sme nekŕmili vlky. Mlieko dovážame, takže výroba syra ostáva aj možnosť si to vyskúšať. Uvidíme, ako sa situácia s vlkmi  bude vývijať, teraz sa tešíme na chov koní a príchod jarných žriebätiek. Sme celkom radi, že sme boli odbremenení od každodenného dojenia, ďakujeme vám vlci. :D Korona nám priniesla saunu a kaďu, je čas dopriať si oddych.

24.5. 2019  Áno priznávam, zanedbávam ten denník, ale vďaka vám, ktorí mi to láskavo pripomeniete sem občas niečo doplním a aspoň  viem, že to niekto číta.
Aktuálne dojíme (bača dojí ja sa pozerám), 13 oviec. Jedna je ešte čakateľka, snáď sa okotí. Nechali sme si dosť jahníc. Tak možno omladíme stádo. Navyše sme boli v marci kúpiť dve jahničky plemena merino až v Lučenci. Aby som mala najlepšiu slovenskú vlnu aká sa dá zohnať.  V apríli som bola v Bratislave na vlnárksom aktíve, tak som teraz celkom motivovaná a farbím si svoju vlnu doma. A kúpili sme 10 sliepok a kohúta. a máme koňa Miška, ktorý ťahá v lese. Ťahá aj našich hostí na voze. Väčšinou sa ide k poľskej hranici po stopách pašerákov koní.
 
5.2.
Mali sme pekný víkend, v sobotu sme absolvovali krásny bežecký pochod Babohorská stopa v Oravskej Polhore, spojený s Festivalom goralských zabíjačkových špecialít a po príchode domov nás čakalo prekvapenie - prvé jahniatka, jedno biele a jedno čierne. V nedeľu večer nám konečne nasnežilo. 
21.1.2018

Konečne začína zima ako má byť. Včera sme absolvovali Goralovu bežku, už 10. ročník. My sme išli peši bez bežiek, lebo snehu bolo mála, prešli sme asi 10 km. V kulturáku sme si dali výbornú kapustnicu. Dnes sneží, tak hádam bude viac snehu, ešte nás čaká babiahorská stopa v Oravskej Polhore 3 .2. Ovečkám už rastú vemená, tak hádam sa začnú kotiť koncom januára. Dostávajú každý deň veľa mrkvy, tak sú teraz veľmi spokojné. 

 

18.1. Dnes som bola pri hájovni aj s Dunčom. Podarilo sa nám vidieť čerstvé stopy vlkov, sú dvaja, chodia na obchôdzku každý den po tej istej trase, vzdialenej asi 15 minút chôdze zo salaša. Oni nás vidia, ale my ich nie.

13.1. Dnes sme boli konečne pozrieť termalne kupele v poľsku - Chocholowskie termy. Je to od nás asi 50 km. Bolo tam fajn, skláňam sa pred tvorcami, ktorí krásne zakomponovali do stavby trdičnú architektúru, drevo a prírodný kameň. Tieto kúpele fungujú od roku 2015. Určite odporúčam. Už sa nám v Novom roku podarilo aj lyžovať na Ski Gruniky v Sihelnom. Ešte musím ísť pozrieť do Poľska na lyžiarskej stredisko Korbielow.

 

22.9. Musím sa vám zdôveriť, že mám novú chorobu. Je to taká zvláštna choroba ešte som o nej nepočula ani nepoznám nikoho, kto ju mám. Volá sa to alergia na dubáky. Môžem zjesť celú sedemdecku zaváraných rýdzikov, praženicu s brezákov a nič mi nie je. Ale keď si dám niečo z dubákov, či už surových, dusených sušených, mám strašné kŕče. Už mám intoleranciu laktóy, čo sa na salaši veľmi hodí, celiakiu, ešte mi chýba alergia na čučoriedky a smrekové lesy..
 
 
18.9. Už je za nami polovica septembra, sezóna bola celkom úspešná, žiadne incidenty s vlkmi medveďmi a zlodejmi. Z Banašovky sme sa vrátli asi 7. septembra, odvtedy sa ovce pasú okolo domu a čakajú na prvý sneh. Tento rok sme stihli toho celkom dosť. Konečne sme našli náhradného baču, tak sme mohli ísť konenče na dovolenku k moru. Boli sme v Španielsku letecky všetci 6.. Bolo super, deti si užili more aj wifi. Bačovi bolo dlho, už po troch dňoch chcel ísť domov, ale nestopol žiadne lietadlo. Ako podovolenkovú terapiu si zvolil kúpu koňa a začal chodiť do lesa, teraz pracuje ako kočiš. Konečne začali rásť hríby, tak usuším aspoň do vianočnej kapustnice, veď Vianoce sú tu za chvílu.Ovečky ešte dobre doja, asi najlepšie v histórii. Ale už ich prisúšame, lebo už je medzi nimi baran a možno sú niektoré už kotné. Nech si ododýchnu, zaslúžia si. Teším sa na jahňatá, ktoré čakáme niekedy vo februári. Dúfam, že budú také pekné strakaté ako náš baran.
10.8. Tak po dlhom čase,  po prosbách a výhražkách mojich čitateľov, píšem niečo z tohotoročného leta. Je teplo.
Okrem toho je sucho, ale trávička rasie, rosy je dosť a ovečky sa veselo pasú a dobre doja.  Pasieme na Banašovke, vlkov sme zatiaľ nevideli, ani medveĎov. Sme tu 19 rokov, a boli to krásne roky. Včera som prvý krát prešla s mojimi kamarátmi Veľkú Lipnicu, objavili sme celkom pekný  5 km okruh na túru,  popod Babiu horu, občerstvili sme sa v miestnom  obchodíku, ale poľské pivo nie je nič moc. Okrem toho skúmame skratku zo Slanej vody k nám, ktorú by sme používali pre našich hostí. Čučoriedky som už zavarila, snáď budú aj nejaké hríby.
8.5. Konečne odišli všetky snehy, ovce sa všetky okotili a sezóna už fiči na plno. Dojenie dva krát denne, výroba syra, odvarenie žinčice stále dookola. Tento rok nám nasnežilo ešte po Veľkej noci, teda ešte okolo 20. apríla sme mali sneh. Dobre, že sme ovce ešte neostrihali, lebo by im bolo zima. S ovečkami sme spokojní, doja dobre, niektoré si z čerstvej zelenej paše prinesú aj vyše 1,5 litra mlieka. Veľa prší, čo je na trávu super, ale niektorých susedov aj vytopilo a strhlo malé mostíky. Dobre že ovečky sú v noci pod strechou a môžu si v suchu ľahnúť do sena a byť pod strechou.
 
7.4. Dnes už musím napísať, lebo sneží. Už sme chceli naťahať ohradníky, aby sme ich  pustili pásť, lebo posledné dni bolo krásne teplé počasie, ale sneh to zase oddialil. To ale nevadí, veď začať pásť ovce na začiatku apríla na Orave je nevídané. Ešte čakáme na okotenie dvoch ovečiek. Jedna bude už čoskoro a druhá až v máji. MAli sme jahniat neúrekom j biele, čierne, strakaté. Ale už dojíme as od 15. februára, máme už aj syr aj bryndzu, takže sezóna začala nenápadne a už sme v plnom prúde.Dnes urobíme snehuliaka.
17.2.Tak už máme 15 jahniatok. ZAčalo to pred týždňom. Máme dvojo  trojíčiek a ostatné všetko dvojíčky. Sme šťastní, že sa nám narodilo veľa strakatých jahniatok, takže kúpenie čierneho barana malo zmysel. Sú krásne a cez obed ich púšťame na slniečko, aby sa poopalovali. Väčšina sa narodila na Valentína a dnes už veselo behali a naháňali sa medzi sebou.20.01.2017 00:00

20.1.

Tak tie šípky mali pravdu, je naozaj tuhá zima, taká, ako sa na Oravu patrí. Zajtra nás čaká veľký deň, zase máme Goralovu bežku, čo je asi 15 km pochod na bežkách Rabčickým chotárom. Na konci nás čaká kapustnica a varené vínko. Tešíme sa, dúfam, že nezamrzneme na pol ceste. Tento rok sme už stihli absolvovať Poľovnícky ples, kde sme sa dobre zabavili. Tuším som nenapísala, že sme kúpili kravu, aby sme nevyšli z cviku a robíme výborný domáci tvaroh, maslo aj korbáče.

 

13.11. Dnes je už skoro polovica novembra za nami. Krásne sneží. Zima k nám prišla veľmi skoro. Minulý rok sme o takomto čase mali asi 15 stupňov a pásli sme ovce. Chceli sme zbierať šípky, ale je ich veľmi málo. Tak málo šípiek si tu teda nepamätám. možno je to predzvesť tuhe zimy, vtáčiky šípky pojedli možno. Ale podarilo sa mi uvariť aspoň pol litra šípkového lekváru. Bol výborný. V zime sa mi hocikedy stávalo, že som našla kríček obsypaný šípkami, a veru som ich aj pozbierala, lebo ja rada jem aj surové šípky, keď už sú po mraze. Je v nich veľmi  dobrý lekvár a obsahuje veľa vitamínu C. Naďalej sa venujeme zimným radovánkam, ja plstím papupče a bača vyrezáva kone. Občas sa vyskytne nejaká folklórna udalosť ako včera sme sa výborne zabavili v  Dolnom Kubíne na škole ľudového tanca vrámci celoštátnej súťaže v speve, kde sme so ženskou speváckou skupinou spievali. Taký príjemný obyčajný čas pred Vianocami.

 

6.10. Tak a od včera je u nás zima. Napadlo asi 20 cm snehu. Našťastie muškáty som spratala v stredu, tak nezamrzli. Len oplotky bolo treba pozbierať, brodili sme sa skoro pokolená v snehu.  Na rýchlo som obrala aj hrušky, našťastie strom sa nezlomil, zato naša lipa je riadne dolámaná. Ovečky sú už len vnútri, mlieka im pekne ubúda, lebo už sú len na suchom. Zo dňa na deň sme sa vrhli na zimné radovánky, bača vyrezáva a ja plstím, teraz vyrábam papuče. Ten snehu narobil kopu neplechy. Listnaté stromy nemali ešte zhodené lístie, tak veľa stromov sa zlomilo, niektoré padli aj na ele. drôty a nemali sme celú noc elektrinu.   Ale už je to opravené. Je to historický najskorší sneh za celých 18 rokov čo som tu. Posledné roky nás sneh prekvapil už 15. októbra, ale takto skoro 5.10. ešte nikdy.

29.9. Dnes je Michala, magický dátum pre ovčiarov, už sa blíži koniec sezóny a ovciam rapídne ubúda mlieko. Naše majú stále  vyše 10 litrov, čo znamená viac ako 2 kg syra denne. V utorok sme strihali ovce, teraz je radosť pozrieť na ne, také sú krásne biele. A je celkom teplo, dnes spali všetky vonku, aj keď mohli ísť do stajne. Máme spolu 40 kusov, čo je už riadne stádo. Budeme ich  musieť pár popredať, lebo toľko kusov  neprezimujeme. Ale na druhej strane je nám to ľúto vzdať sa niektorých oviec, veď sme si ich vychovali sami.  Celé leto sa chystám napísať pochvalu pre moje surfínie, ktoré tento rok vydržali až do konca septembra. Ináč mi skapú už na začiatku augusta. a ešte musím napísať, že v lete tu bola aj Zuza, ktorá si vyslovene želala byť spomenutá  v mojom denníku.

23.9. Tak a ja som už dodojila. Dnes je piatok ,večer  príde môj bača domov a  prevezme celú robotu na seba. JA si zase oddýchnem, veď som 5  dní dojila sama a starala som sa o všetko sama. Ale bola to dobrá skúsenosť a hlavne som to zvládla. Mám síce ruky jak Rambo, ale veď to nie je na škodu. Keby som dnes niekomu vlepila, určite by ho odhodilo aj na dva metre, možno by som mu aj zlomila sánku. Tie naše ovečky, to sú rekordmanky. Taká 07 má stále 1 liter mlieka,  MAli by sme ju volať asi Mescedes alebo porsche. Teraz na jeseň by už mali mať tak 3 deci maximálne. Asi ich budeme dojiť až do Vianoc. Ráno už bol trošku aj mráz, ale trávu to zatiaľ neovplyvnilo, tak veselo rastie ďalej a ovce sa veselo pasú a tak doja. Večer ešte pôjdem po ovce do grúňa, vôbec sa im nechce ísť domov, tak musím prísť pre ne . V lete stačilo zapískať a leteli samé domov.Ozaj naša Mara je asi tehotná, nejako začala priberať. V lete mali s Dunčom také búrlivé obdobie a pár krát sme ich našli  spustených a boli pre sebe. Aj náš čierny baran sa celkom činí, každý deň má za frajeku inú ovcu. No jeseň je  jeseň. Pre ovce a barany je to najradostnejšie obdobie.

19.9.Dnes je pondelok, bača je zase v Čechách, ja budem dojiť ovce tento týždeň sama. Dnes som to zvládla, uvidíme, čo budem hovoriť v piatok. Minulý piatok sme dohnali naše ovce domov s letnej dovolekny v Banašách. Boli tam dva mesiace a krásne tam zadojili, už sme dosiahli 6000 litrov a ešte budeme dojiť minimálne mesiac. Našťastie sa vrátili všetky, vlci nách nechali napokoji. Ale bolo to také smutné nostalgické , to môže pochopiť len bača, ktorý sa na jeseň vracia domov z hole. Je tu jeseň, občas prší, také smutné počasie. Ale mali sme krásne leto plné veselých aj smutných dní. Ďakujeme vám všetkým, ktorí ste tu boli s nami a nakukli do tajov bačovského života. Občas sme vám možno vliali chuť do života a občas ste nakopli a naštartovali vy nás.

8.9. Takže sú to cca 4 mesiace čo som nič nenapísala. Nie je to preto, že nemám čo, ale nemám kedy. A tento posledný mesiac je úplne brutálny. Svojho muža baču Štefana som vyhnala na dovolenku, lebo už bol na konci so silami. Dovolenku sa rozhodol tráviť tak, že ťahá s koňom v lese, v Čechách. asi sa mu to zapáčilo a už tam išiel tretí krát, ale vždy na víkend sa vráti. Ja ako brutálne odhodlaná bačova žena som sa rozhodla, že to zvládnem bez neho. Prvý týždeň bol fajn, bola som plná sily a všetko som zvládala. Druhý týždeň už nie, lebo som chystala raňajky na 6.00, potom sa išlo dojiť, potom som robila syr, potom varila obed, potom žinčicu, potom večeru. Moje deti  to prežili niekde nejako a na počuvoanie sú všetky 4.

Tretí týždeň ostal bača doma, lebo sme chystali birmovku a teraz zase išiel. JA už sa riadim heslom, čo ťa nezabije, to ťa posilní. V pondelok som okrem toho všetkého bola s Maťom prvý krát v škole, v utorok už ostal doma lebo má zápal priedušnice. Doktor prišiel k nám domov, ale samozrejeme aby to nebolo také jednoduché, prišiel počas dojenia, takže som letela domov a nášho nového dojiča Ďura som nechala na pospas dvom stredoázijským ovčiakom aj s turistami. Na počudovanie, keď som sa vrátila, všetci traja boli celí, nikoho psy neroztrhali. Včera bolel Kuba zub, dnes musel ísť sám k zubárovi, ale samosrejme zubár má dovolenku. A dnes nám ešte aj vypli vodu, takže syr som robila z kojeneckou vodou Lucka a halušky v mierne sýtenej minerálke. Už  len so smiechom čakám, čo ešte príde.

Ovce máme na Banašovke, čo je  lúka asi 15 minút od nášho domu peši. Je tam dobrá paša, ale je tam aj častý výskyt vlkov. Ešte pre mesiacom tam spávlal bača v maringotke, aby sa mohol pobiť s vlkmi, ale teraz, keď je preč , sú tam ovce samé vo dne v noci, len so psami. Tak každé ráno čakám, čo tam nájdem.   Dojíme už len raz denne, síce je mlieka veľa, ale už nevládzeme. Aspoň jeden rok si ovečky oddýchnu a snáď im skoro ubudne mlieko a  budú môcť naberať sily na budúci rok. Ale napriek všetkým komplikáciám, mali sme krásne a úspešné leto. Tento rok budeme mať asi 6000 litrov mlieka, čo je veľký úspech s 29 ovcami. Už nám chýba len pár litrov.

Ja som bola na dovolenke  v júni s deťmi na 4 dni dni na Zlatých pieskoch, preto som taká silná . Akože....

  6.5. Nemám vôbec čas na písanie, máme sezónu a tak celé dni lietame od oviec do syrárne a na lúky a späť. V utorok sa nám narodili dve posledné jahniatka, tak sme ukončili sezónu kotenia a už nás čaká len asi sedem mesiacov dojenia. Tráva krásne rastie, aj keď pred týždňom sme mali 10 cm snehu, ja som vedela, že tá skorá jar nezostane len tak bez prekvapenia. Ale dnes je teplo, oprala som trochu vlny, zajtra s našimi hosťami plstíme, dúfam, že mi ju pri sušení neodfúkne. V dedine sme postavili máj za sprievodu našej krásnej ľúbozvučnej goralskej hudby. zatiaľ nám stojí. Tak letím na dvor, asi prišli ďalší hostia. Hurá.

 

12.4. Už sme nabehli na salašnícky režim, dojenie ,syr, žinčica stále dokola každý deň. Ovečka sa veselo pasú, to sa ešte v živote nestalo, aby sa ovce na Orave pásli od 1. apríla.

Prosím ak k nám pôjdete, dajte si ešte pred Námestovom niečo na povzbudenie, lebo keď uvidíte tie cesty od Námestova cez Rabču až k nám, tak vás šlahne. Len majte pred očami myšlienku, že u nás vás už čaká prvá pomoc - žinčica a oáza pokoja. Ešte som sa nezdôverila, že naša ovečka Paloma čisto čierna sa už okotila, ale narodilo sa jej úplne biele jahňa bez jednej  čiernej bodečky, snáď aspoň  Šakira bude mať farebné jahňa.

0.3.

Konečne prišla jar, naše ovečky boli včera prvý krát na prechádzke. Naša Mara - 5 mesačné šťena , sa ukázala ako výborný pastier a Dunčo tak isto. Len jedna ovečka sa nepásla , a to mama najmladšej  jahničky, ktorá sa narodila na veľkonočnú nedeľu.  Už sa okotili skoro všetky ovce, už ostávajú len dve. Čierna ovečka Paloma má na naše počudovanie úplne biele jahňa. Cez Veľkú noc sme mali rušno a dnes si trochu oddýchneme.

1.3. Už sa blíži jar. U nás je veselo a rušno, ovce už dojíme, už robíme aj syr aj bryndzu aj oštiepky. Tak sa vraciame do starých pracovných kolají. Všetky staré ovce sa už okotili, ostáva ešte osem jahníc.  Orekm  toho sa venujem výrobe klobúkov. Ostrihali sme našu čiernu ovcu Palomu a z jej vlny som vyrobila 4 klobúky. Je to veľká radosť robiť z prírodnej čiernej nefarbenej vlny, ale je to aj makačka.  6 jahničiek sme už odstavili od oviec a kŕmime ich srvátkou miesto ovčieho mlieka. Máme na to také špeciálne vedro s ceckami, aby sme ich oklamali. Veľmi im to chutí a brušká majú ako lopty. Tešíme sa, keď skončí pôst, aby sm,e sa mohli venovať folklórnym radovánkam, aj keď času už bude menej.

11.2. No pekne, mesiac som ani neškrtla. To preto, lebo sme mali mimoriadne veselé a náročné fašiangy. Boli sme aj na plese, aj na bežke, a v Zakopanom na ostatky aj na Slanej vode. Polovica oviec je už okotených a máme asi 10 jahničiek do chovu, chceli by sme rozšíriť naše stádo budúci rok. Niektoré jahňatá sme aj predali. Počasie je čudné, dva dni sneží, potom na to naprší, potom je pár dní teplo a potom zase sneží a tak dokola. Ale naši predkovia by krútili hlavami, keby videli, že na Orave v januári prší. To kedysi nebývalo.

 

14.1. Tak všetko dobré v Novom roku, šťastlivo sme sa prehupli aj my cez tento magický a náročný prelom. Na Babej hore bolo na Silvestra ako na námestí, ľudia si tam zobrali aj ohňostroje, tak v tomto roku nečakajte v lesoch nejaké zvieratá, pravdepodobne všetky zinfarktovali alebo ušli. Konečne nám dnes nasnežilo, začnem trénovať na Goralovu bežku, ktorá bude 23.1. Už sa nám narodilo 5 jahniatok, jedny trojičky a dvojičky.  Aj ostatným pomaly rastú bruchá, tak sa to čoskoro spustí vo veľkom.  Ani som sem nepísala, že  Dunčo dostal na Vianoce frajerku Maru. Mali sme tu aj jej brata Bruna, ale ten už poputoval k novému majiteľovi. Zase tri ľadové medvede nám netreba.

 

24.11. O mesiac sú Vianoce, zajtra Katarína, v Rabčiciach na ľade. A to doslova, cesta je nádherne leská, a romanticky šmykľavá.. Ale to sú všetko také nepodstatné veci, dôležité je že, som bola tri dni v Raji.

Stalo sa to takto. Ovce sme už zazimovali, oplotky posťahovali, seno nasušili, ovos uskladnili, tak ma bača pustiť na špacírku do zahraničia, a to až do ďalekého Česka. Naozaj ďalekého, lebo sme tam cestovali až 8 hodín, ale oplatilo sa , videli sme krásne prírodne skvosty, najväčšiu kamennú bránu v Európe, prvý turistický vyhliadkový  most, úchvatné infocentrá a to všetko v Česko-Saskom Švírarsku. Taký čudný názov, ale vymysleli ho už v 19. storočí dvaja bádatelia, ktorí objavili tento región. Jeho krásu obdivoval aj Andersen. Takto má vyzerať fungujúca desitnácia cestovného ruchu , ale veď aj my k tomu spejeme, za 30 rokov budeme tam.

2.11.  SViATKY MáME ZA SEBOU, POčASIE JE KRáSNE, DNES SME ZASE UROBILI OPLOTOK A OVCE IšLI NA pašu. KAždý rok takto na jeseň  sa vyčistí vzduch a je tak čistý , že všetko sa zdá veľmi blízko. TAk sa k nám priblížila aj Babia hora. KAždé ráno sa nám láskavo prihovárala a lákala nás do svojej náruče. A my sme neodolali  a  cez víkend sme sa podľahli  volaniu a vyliezli sme na vrch. Zobrali sme aj sviečku a v malom víklenku  s Pannou Máriou na vrchole sme zalálili svetielko. Bolo tam krásne teplúčko,  skoro bezvetrie, v doline hmla. Bolo vidieť len kočiare vrchov. Bača bol na vrchu asi po 25 rokoch. Výlet sme si vychutnali aj s Jurkom, Zuzkou a Maťkom, ktorý bez problémov vyšiel hore aj dole. S nami to bolo ťažšie, dole sa išlo zle, boleli nás kolená. Ale zvládli sme to. Teraz sa už len chichúňamie zo svalovice.

24.10. Moja babka bude mať na Silvestra 90 rokov. Je to babka, ktorá pochádza z Oravskej Polhory , keď chodila do školy, jedávala na obed surový bôb alebo hrach, v zime nemala pančuchy ani gaťky, hocikedy sa brodila v snehu aj na boso, slúžila u Židov  a  odsťahovala  sa v mladosti na dolniaky. V živote nebola u doktora, 4 dcéry porodila sama doma, neje žiadne lieky , nechodí na preventívky , len sa sťažuje na bolesť kolien. Ale samozrejme kvôli takej malichernosti k doktorovi nepôjde. Posledné roky zažíva ťažké chvíle, lebo jej zomreli dve dcéry na rakovinu a  aj manžel - dedko František. Žije sama v dome , má len psov a mačky. Aj takíto ľudia ešte žijú. Veľmi ma zaujímajú jej príhody a zážitky z Oravy. Budem sa snažiť čo najviac zdokumentovať pre dnešné deti - facebookovú generáciu, ktorá má všetko na webe, všetko sa objednáva cez internet, kamaráti sú na internete.

 

22.10. ČO? Tak dlho som nepísala? Ja si stále hovorím, toto tam napíšem, len akosi nestíham. cez víkend som bola v Blave , ale predtým som zistila zaujímavú vec. Môj pradedko z Oravskej Polhory bol jeden z prvých gajdošov v polhore a gajdy aj vyrábal, ale nespieval. Moja pra pra babka vyšívala portky. Starosta Polhory je môj synovec z druhého kolena. Asi ten môj  dramatický  a kontroverzný príchod na Oravu nebol celkom náhodný. Ovečky ešte doja ale už len 3 litre, za to syr je perfektný z takého hustého jesenného mlieka. Žinčicu už nejdeme variť. Tie stroje na spracovanie vlny sme nenašli,a el za to nám jeden pán z Nového targu rozprával, že kúpil stroj  sz Austrálie za niekoľko miliónov a celú prodkuciu vlny zo Slovenska dokáže spracovať za dve hodiny. Ten stroj je dlhý sto metrov. Ale neukázal nám ho, asi sa bál, že si taký doma vyrobíme. Kupuje vlnu od nás za 50 centov a kto vie, za akú sumu ju predáva.   Večery sú dlhšie ja som sa zase pustila do plstenia. Je to krásna robota. Ale s časom mi to nejako nevychádza, asi som lenivá.  

 

1.10. Tak už je september za nami. Tí čo sledujete náš facebook už viete, že sme doviezli tri krásne exotické krásky Šakiru , Palomu a Abibu. Sú to čistokrvné východofrízke ovce  čisto čiernej farby. To som zvedavá, ako budú vyzerať jahniatka po bielom baranovi. Už dojíme len raz denne, ešte   máme denne 7 litrov mlieka. Teraz je mlieko husté a oštiepky sa robia perfektne.   Dnes ideme do Poľska zháňať stroje na spracovanie ovčej vlny, chcela by som , aby sa vlna zo Slovenska nemusela voziť kade tade do zahraničia, ale aby sa dala spracovať u nás, aby s nej mali osoh skutočne tí čo si to najviac zaslúžia, bačovia a chovatelia oviec. Terza je to tak, že za kilo vlny dostane bača 50 centov. Ale vyčistená a opratá vlna stojí asi 10€. NAjvačší podiel na zisku by mali mať tí, čo sa denne o tie ovečky starajú. Lebo to nie je povolanie, ale poslanie. Je to krásne zamestnanie, životná filozofia,   návrat k tradícii, zachovávanie starej kultúry.  Zohnať  dobrého baču na Slovensku je základný problém , noví sa nerodia a starí vymeirajú, lebo je to drina. Preto si vážme nášho baču Števa, nazdravie... 

 

23.9.

Dnes sme zaznamenali výzamnú udalosť. Naša najväčšia tajomníčka s číslom 007 už nedokázala tajiť svoju túžbu a hneď ráno sa rozbehla za baranom. Babie leto sa zatiaľ nekoná, včera ráno bol mráz. Hríby trochu začali rásť, ale nič výnimočné sa zatiaľ nedeje. Možno nám pribudnú do stáda nové čierne ovce, zatiaľ je to v štádiu rokovania z bačom. Večery sa začínajú predlžovať, tak som sa znovu pustila do práce s vlnou. Včera som prvý krát urobila veselú čiapku z  čistej juhoamerickej vlny, ktorá na dotyk vôbec nehryzie. Ale chcem začať aj  niečo nové a zároveň staré,  tak som sa rozhodla skompletizovať svoj kolovrátok a začať priadzť. Som zvedavá, či mi to pôjde , vyzerá to veľmi jednoducho. Keď bude dosť dlhá zima, možno si aj niečo uštrikujem, ale to je mňa skoro ako scifi.

14.9. Tak už je zase pekne a sucho a slniečko, tráva nerastie. Bolo by lepšie keby rástla, ale čo už. V septembri sa začína ovčia ruja. Ovce začnú pokukovať po baranovi. U nás sa to rozbehlo naplno. Vyzerá to tak, že ovce stoja pri baranovom košiari doslova v rade a čakajú na svoju radostnú chvíľku. Normálne sa ani nechcú ísť pásť, kým im bača barana na chvíľu nepustí, aby si spolu zašantili. Keď už o tom hovoríme, musím vám vysvetliť aj titul ovca tajomníčka, máme ich na salaši niekoľko. Sú to vlastne také ovce, trochu hanblivé a za denného svetla sa  k baranovi nepribližujú, všetko sa to odohrá pod rúškom tmy v noci. Pre nás je to problém, lebo potom nevieme, či už bola obšťastnená alebo nie. Tak sa to ukáže až v decembri, keď sa im začínajú plniť vemienka, čo je jednoznačný znak toho, že sú kotné.

Včera som sa dostala konečne do lesa na prechádzku, prvý krát cez toto leto. Hríby nerastú, aj keď Medard z nižného konca už niečo našiel. Čakáme na dážď a trávu  a hríby.

10.9. Sychravé počasie stále trvá, konečne sa nazbiera trochu vody. Trochu ma oziabu nohy teraz pri počítači, ale to rozchodím. Hríby stále nerastú, ale ešte dúfame. Cez víkend sme boli na našej tohtoročnej  dvojdňovej dovolenke, v Blave, boli sme v ZOO a najviac sa nám páčila ovca domáca. A takto oddýchnutí a plní optimizmu z dovolenky sme sa zase vrhli na záver tohtoročnej sezóny. Ešte pár týždňov a ovce stratia mlieko. Potom si týždeň oddýchneme a zase začneme snívať o jari. Teraz máme ešte 13 litrov za deň.

No práve som pozerala denník z minulého roku, že ešte v novembri sme dojili, uvidíme tento rok. Tento rok nebude 5000 litorv mlieka, máme menej oviec. Snívame o 4500 litroch. Zaujímavé, že som nevidela žiadnu zmiju, ale zato sme si užili osy.

3.9. dnes je krásny sychravý  deň, aký sme tu už dlho nemali a nenapadlo ma, že sa z toho niekedy môžem aj tešiť. Je to hlavne preto, lebo to sucho spôsobilo požiar na Bebej hore, ktorý sa hasil tri dni. Našťastie horelo len rúbanisko a do lesa sa to nedoslalo, to by bola katastrofa.  Zhorelo asi 5 hektárov rúbaniska, zasahovali hasiči všetkých okolitých obcí, dokonca hasili aj vrtulníky. Veľká vďaka  a obdiv požiarnikom, ktorí sa v tom nedostupnom a strmom teréne trápili aj za nás. 

 

28.8.2015  Počula som, že niekto tento denník číta a rozčuluje sa , že kde sú nové príspevky, no s tým som teda naozaj nerátala. Tak stručne zhrniem celé leto: SUCHO. To je asi všetko.

Ale nie, samozrejme , stali sa rôzne záhadné a pekné a zábavné veci. Napríklad medzi tie záhadné patrí, že v júni naše ovce na paši navštívil rys. Jedna to neprežila. Medvede zatiaľ žiadne, ani vlci. Druhá zaujímavá vec je , že jedna ovca meno Karolína sa okotila druhý krát v lete. Je to veľmi nezvyčajné, to znamená, že hneď po pôrode v januári mala zase chuť sa  túliť k baranovi no a takto to dopadlo. No čo by ste jej povedali? Výsledkom je malý baranček Fero. Ďalšia vec , bača vykopal studňu, lebo sa nudil .  Ale nebojte sa, voda  tam zatiaľ nie je, až keď naprší.  V nedeľu ideme piecť moskole k Hviezdoslavovej hájovni. Tak dúfam , že vás tam uvidím.

 

 

 17.6.  V  Rabčiciach sa stala nezvyčajná vec. Tri týždne nepršalo. Stále hlásili búrky a nič. Tráva si rástla veselo ďalej, lebo u nás býva veľké rosa. Ale ovce sú v  horúčave lenivejšie, ľahnú si do chládku  a vôbec ich netrápi, že my si chceme naplniť štatistiky, ktoré sme si vysnívali cez zimné mesiace. Ale  obdobie dažďov už začalo, na Medarda trochu spŕchlo, tak bude teraz dosť vlahy. My sme toto naše oravské leto využili na  kúpanie  v priehrade, previezli sme sa na motorovom  člne, splavili sme Oravu na plti.  Na Orave máme vlastne úplne všetko , čo nám na leto treba. Len to treba objaviť.

 

16.6.

Predstavím vám naše ovce. Teraz máme 20 kusov.  Z toho máme  tri modelky, Modelka stará, Modelka druhá a Modelka tretia, potom Matildu, Karolínu, Martu a potom už len čísla, ako Trinástka, a pod.

So zmijami nám výdatne pomáhajú kane a o bociany, ktoré ich s obľubou lovia.

 

25.1. Tak sa po dlhom čase zase ozývam. Ovce sa už začali kotiť, už máme 8 jahniat, všetko dvojičky. Vemienka sa plnia pomaly všetkým, tak sa to pomaly začne sypať. Snehu je málo, včera bola Goralova bežka - teda chodka. Bolo aj málo účastníkov.

                                           

                                    Rok 2014

 

7.11. Dušičky sú za nami , sneh nikde stále je  nezvyčajne teplo. Ovce sa nám ešte nepodarilo prisušiť, ešte máme tri litre mlieka. Ale máme novinku - koňa Miša. Je to hlavne pre radosť  a preto, aby bača cez toto lenivé obdobie nevyšiel z cviku. 

 

31.10. Príbeh o zlatom klase na salaši

Aj na salaši prekvitá medzi súrodencami  láska. Prejavuje sa to napríklad tak, že keď si chce syn uvariť puding, dcéra robí všetko preto, aby mu to prekazila, ale nenápadne. Tak sa Zuzka rozhodla schovať zlatý klas do práčky. Lenže večer ho zabudla vybrať, tak sa zlatý klas opral. Ráno si na to spomenula a začala ho tam hľadať. Našla už len igelitové vrecko s práškom, čuduj sa svete, neprenikla tam,vôbec voda, len vrchný papierový obal zmizol. Tak ho hneď aj uvarila, aby som ju nezmlátila za znehodnotenie jedla.Nám sa to javilo celé tak, že aká usilovná dcérenka,ktorá ráno pred školou varí puding a chutil výborne. O celom príbehu sme sa dozvedeli až na druhý deň.

27.10. Ešte stále dojíme ale už len pár litrov, mlieko je teraz veľmi husté, takže nám vychádza z troch litrov kilo syra. V nedeľu som sa vybrala na takú 15 kilometrovú prechádzku na Slanú vodu cez Rabču , ale len po poľných cestách. Síce som sa raz musela vyzúvať cez rieku, ale bolo to príjemné osvieženie v tých nula stupňoch. Hneď ma napadlo, aká   by to bola pekná cyklotrasa, ale to by bolo veľa vybavovačiek. Stačil by aj turistický chodník, lebo miestami som nevedela, kde som. Hmla bola hustá ako  mlieko. Našťastie som dorazila na Slanú vodu a potom už len pohodička Alejou k Hájovni.  Tam som sa rozhodla, že si cestu na vyšný koniec Rabčíc  skrátim , ale to som nečakala, že narazím na Rabčické bory. Strašidelné miesto, kde stromy vyrastajú v močiari, pekne sa tam zabárate až po členky, zem sa pod vami trasie ako želatina, mach je tam až po kolená. No neutopila som sa a dorazila som domom plná oravskej prírody - myslím tým ihličie v podprsenke. 

 

10.10. Profesionálna deformácia to je, keď sa s bačom prechádzame po cintoríne a hovoríme si: Ako by sa tu krásne pásli ovečky pomedzi hroby na tej ďatelinke.

 13.10.

Tak už máme vysnívaných 5000 litrov a ovce ešte stále doja. Tento rok je výnimočný v tom, ako je teraz v októbri teplo a tráva stále rastie. Už dojíme len raz denne , a tak nám ostáva čas aj na zábavu. Začali sme hrať volejbal, ale je to taký goralský volejbal, lopta trieska o všetky steny a my do nej búchame ako zmyslov zbavení. Bača si hneď na prvom volejbale narazil prsty. Už sa pomaly lúčil zo životom a bedákal : kto bude moje ovečky dojiť, kto bude na husličky hrať? Tak som ho zobrala na rontgen a zistilo sa, že je to len narazené a nič zlomené, tak hneď vyzdravel a už si veselo hrá aj dojí. Včera na obed, keď som išla z kostola, som sa pozrela na Babiu horu a bolo mi jasné, že tam ešte v ten deň musím vystúpiť. Tak som sa  s deťmi na obed vybrala. Darilo sa nám výborne, tak sme sa rozhodli ešte navštíviť malú Babiu horu. Bola tam hmla, sadli sme si do suchej mäkkučkej trávy a napásli sme sa na brusniciach. Zostup bol strašidelný v tom  hustom pralese  a v hmle, kde na vás spoza každého stromu číha medveď, vlk a iné strašidlá. Podarilo sa nám to a o šiestej sme už mali bačovský  taxík na Slanej vode.

1.9.

Aj na našej novej stránke budem pokračovať v denníku bačovej ženy. Dnes vám napíšem úplne čerstvú novinku zo salaša. Ako to už na jeseň chodí , ovce začínajú mať ruju a prejavuje sa to rôzne. Väčšina sa túli k baranovi, tlačia sa k nemu, dokonca sa aj bozkávajú. Ale jedna ovca s menom Mladá Modelka sa dnes zamilovala do baču. Skoro ho prevrátila keď dojil , keď chcela na neho vyskočiť,  dokonca za ním preskočila elektrický oplotok, aj keď riskovala, že brnkne vemenom po elektrickom drôte. Je to v podstate vtipné , akurát baran je z toho na nervy a  bačovi hrozí súboj s baranom, čo by mohlo aj zle dopadnúť. Našťastie nakoniec sa ovca pobrala na pašu aj s ostatnými ovcami a veríme, že tam ju baran nejako spracuje správnym smerom. Určite vás budem informovať, ako sa situácia vyvinula, keď sa ovce vrátili z paše.

8.9.

 

Tak Mladá Modelka je už v pohode, baran sa postaral. Pomaly sa končí sezóna, plná driny a bačovskej romantiky a okrem radosti z odpočinku určite cítime aj nostalgiu za dňami plnými práce, ale hlavne našich hostí, ktorí nám spríjemňovali leto a pomáhali so všetkým, ako len vládali. Aj keď všetci nadávajú na leto, my sme ho mali dobré. Lebo keď stále prší, rastie tráva, a tak máme ešte aj teraz dosť paše. Minulý rok o takomto čase sme už veru nemali kde pásť. Za cieľ sme si dali nadojiť s našim 23 ovcami 5000 litrov. Jedna ovečka nám zomrela už na jar, po cisárskom reze, druhá ochorela v lete, asi mala úpal. Tak dobačujeme s 21 ovcami.

K dnešnému dňu máme nadojených 4650 litrov, tak sa pokúsime náš cieľ splniť a vyzerá to celkom reálne. Podarilo sa nám odchovať 9  jahníc od najlepších oviec , snáď  z nich na budúci rok už budú dobré  ovce.

18.9.

Tak už máme len 8 jahníc, jednu nám uštipla vretenica a neprežila to. Musela byť veľmi veľká, keď to bolo smrteľné. Jahnica mala minimálne 50 kg, tak potom čo by to uštipnutie urobilo dieťaťu? S vretenicami máme naozaj problém. Antisérum ťažko zohnať a uštipnutie odstaví od dojenia aj dobrú ovcu. Príroda je vždy silnejšia ako človek.   Ešte nám chýba 200 litrov mlieka do 5000.

22.9.

 

Tento víkend sme absolvovali s Bačom dvojdňovú dovolenku na Moravu do obce Vlčnov, kde sme prezentovali spolu s folklórnou skupinou Rabčičanka a ostatnými priateľmi z Oravy náš folklór a pochúťky. Ovce sme nechali našim susedom, museli ich dva krát podojiť. V nedeľu sme večer o desiatej sme sa vrátili a neboli sme spokojní, kým sme si nepodojili . Syr sme dorobili okolo pol noci. Ovce našu neprítomnosť prežili v zdraví a bez následkov , tak sme šťastní a oddýchnutí. O tom, ako sa nám tam vodilo si prečítajte  v článku Orava navštívila Moravu.

30.9. Tak sme dočkali toho magického  dátumu 29. septembra - Michala. Vtedy sa tie slabšie ovce už prestávajú dojiť. My prestaneme dojiť len dve ovce - Jozefíny. Ináč meníme rytmus na salaši a dojíme už len raz denne. Dunčo mal včera veľký deň, mal prvú frajerku a neostal v hanbe. Tak snáď budú malí Dunčovia. Ešte stále nemáme 5000 litrov, ešte nám chýba 80 litrov.