Jašek Kutliak na Salaši u Štefana.
Jašek Kutliak si ma našiel , keď som mala 16 rokov a sedela som v lavici bratislavského gymnázia Ladislava Sáru, keď sme preberali slovenskú literatúru. Okamžite ma oslovil a dotkol sa môjho srdca a vedela som, že to bude môj najobľúbenejší literárny hrdina. Netušila som, že máme spoločnú krv a že sme príbuzní a že raz budem sedávať pri stole, pri ktorom sedával aj on so svojou dcérou počas nedeľňajších popoludní.
Jašek Kutliak bol známy hrdina novely Mila Urbana. Málokto ale vie, že bol naozaj skutočný a naozaj hodný byť hrdinom novely, lebo jeho osud je veľmi zaujímavý a ťažký. Najprv sa stal polosirotou vo veku 12 rokov, keď jeho mama zomrela na tuberkulózu a v 14 zomiera otec na choleru. Potom pochoval svoju prvú manželku Annu aj druhú manželku Johanu a tri dcéry. Časť života prežil na hájovni v Přívarovke, kde sa narodili jeho 4 dcéry z tretieho manželstva s Karolínou. V roku 1924, po pridelení Přivarovky Poľsku, sa presťahoval na vyšný koniec Rabčíc. Tu žil so svojimi deťmi a treťou manželkou Karolínou až do svojej smrti v roku 1942. V treťom manželstve mal 5 detí, Nás najviac zaujíma osud jeho dcéry Štefánie. Štefánia, ktorá sa narodila 18.8. 1912, sa vydala za Jozefa Ogurka , bolo to 24.9.1928. Takže v tom čase mala iba 16 rokov a jej manžel Jozef 23. Keď sa vzali, kúpili si gazdovstvo od Grobarčíka a hádajte kde? No predsa naše gazdovstvo – salaš u Štefana, na vyšnom konci Rabčíc, vtedy gazdovský dvor s mohutnou kamennou stajňou a dreveničkou. Keďže Jozef nemal dostatočné prostriedky, ku kúpe prispel aj Jašek Kutliak svojej milovanej dcére Štefánii. Často ju potom navštevovali, keď chodili v nedeľu z omše, vždy sa zastavili navštíviť dcéru Štefániu. Takže kto už u nás bol, možno sedel na tom istom mieste ako náš hrdina Jašek Kutliak. Zaujímavé tiež bolo, že krstnou mamou Štefánie bola matka Mila Urbana, keďže bývali neďaleko ich hájovne v Přívarovke, vtedy ešte na slovenskom území. Takže je celkom isté, že naša Štefánia sa poznala aj s Milom Urbanom a možno spolu šantili na lúkach a lesoch, kadiaľ teraz chodievame na hríby a na prechádzky. A možno prišiel Milo aj na návštevu k nám na salaš . Tak isto Hviezdoslav musel dobre poznať nášho Jaška, keďže boli rovesníci a Hviezdoslav poznal všetkých lesníkov na okolí a zaujímal sa o ich osudy.
Jozef a Štefánia mali spolu dve deti. Ich šťastie a však netrvalo dlho, keďže zomrela veľmi mladá , ako 25 ročná a krátko po nej aj jej dcérka Vilma, v roku 1937. Prežil ale jej synček Jozef Ogurek, ktorý mal v čase jej smrti 2 roky. Z tretieho manželstva s Karolínou, s ktorou mal Jašek 5 detí, neprežili žiadni iní potomci, okrem syna Štefánie Jozefa Ogruka, narodeného v roku 1935. Jeho potomkovia žijú dodnes v neďalekom Havířove.
Jozef Ogurek si po smrti Štefánie vzal za ženu Irenu Skočíkovú, ktorá sa s láskou starala aj o malého Jozefa a s ktorou mal 7 detí a mnoho vnúčat, medzi inými aj Štefana Turáca , súčasného baču na salaši u Štefana. Sme radi, že náš salaš nesie v mene aj meno Štefánie, dcéry slávneho Jašeka Kultiaka, ktorá tu spolu s Jozefom zažila aspoň pár šťastných rokov života.
Jašek Kutliak, nezlomný chlap, ktorý prežil smrť rodičov v detstve, potom smrť svojich dvoch manželiek a potom aj smrť dcér Cecílie, Wilhelmíny a Štefánie, si určite zaslúži našu pozornosť. Je pochovaný na cintoríne v Rabčiciach a kúsok od neho aj dcéra Štefánia, ktorej dal urobiť veľký a honosný pomník.
Všetky údaje, ktoré sú použité v tomto článku poskytol Anton Kutliak, mimochodom tiež príbuzný Jašeka Kutlika, ktorý tieto údaje získal dlhodobým štúdiom a výskumom, za čo mu patrí veľká vďaka.